V areáli Incheby INCHEBA EXPO BRATISLAVA nám vyrástlo „krásne“ vyasfaltované obrovské parkovisko. V čase, keď vieme že sa horúčavy, aké zažívame tento týždeň sa budú vyskytovať ešte oveľa častejšie ako dôsledok zmeny klímy, si ešte takto k zvýšeniu teploty prispejeme. Nejedná sa len o Inchebu ako takú – je to naše prostredie a niekto to tam povolil, vrátane obasfaltovaných stromov.
Aké išlo k tejto výstavbe záväzné stanovisko? Napríklad v celomestskom Akčnom pláne adaptácie https://zastupitelstvo.bratislava.sk/data/att/14595.pdf časť str. 52 pojednáva o „záväzných stanoviskách“ a povrchoch. Načo mame napr. Štandardy ochrany stromov pri stavebnej činnosti http://ves.uniag.sk/files/pdf/myugaltc5n9q4pcpu6appolam1x5ss.pdf ISA Slovensko ci rozličné stratégie na národnej úrovni – ako je napr. Akčný plán boja proti suchu https://www.minzp.sk/files/sekcia-vod/hodnota-je-voda/h2odnota-je-voda-akcny-plan-riesenie-dosledkov-sucha-nedostatku-vody.pdf – pozri napr. časť 4.2.1 Sídelné prostredie, pism.b.
Aj v Stratégii adaptácie na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy SR str.41 časť “ Opatrenia voči častejšiemu výskytu sucha“ https://www.minzp.sk/files/odbor-politiky-zmeny-klimy/strategia-adaptacie-sr-nepriaznive-dosledky-zmeny-klimy-aktualizacia.pdf sa dočítame o tom ako sú dôležité priepustné povrchy, atd.
Ako je to však v našej národnej legislatíve?
V súčasnosti je podľa zrážková voda ponímaná ako voda z povrchového odtoku a teda následne je to odpadová voda, ktorá sa prioritne má riešiť odkanalizovaním. Tento prekonaný prístup je potrebné zmeniť – a je to úloha daného rezortu, ktorým je MŽP SR . V ČR už takéto zmeny nastali, napr.v zákone č. 254/2001 Sb (vodní zákon) § 5, odstavec 3) hovori: „Při provádění staveb nebo jejich změn nebo změn jejich užívání jsou stavebníci povinni podle charakteru a účelu užívání těchto staveb ….zajistit vsakování nebo zadržování a odvádění povrchových vod vzniklých dopadem atmosférických srážek na tyto stavby (dále jen „srážkové vody“) v souladu se stavebním zákonem“.
Zrážková voda , tak ako sa ďalej upresňuje v českej vykonávacej vyhláške č. 501/2006 sa ma prednoste riešit :
- vsakovaním v mieste kde spadla
- detenciou a následným vypustením do povrchového odtoku a len ak tieto možnosti nie sú technicky možné tak
- až potom sa pristúpi k odkanalizovaniu[1]
Kedy sa týmto smerom konečne pohne aj MŽP SR? Absencia akýchkoľvek metodík ci noriem v oblasti udržateľného hospodárenia so zrážkovými vodami na Slovensku nijako nevedie k želateľnému pokroku. Ak sa nezmení tento postoj – budeme tu mať nepriepustné asfaltové plne odkanalizované parkoviská aj v budúcnosti.
[1] http://www.topin.cz/clanky/srazkove-vody-1-cast-detail-2458