Netvárme sa prekvapene nad suchom, extrémnymi prívalovými zrážkami ako sme zažili v Bratislave včera, či horúčavami, aké tu máme posledné týždne. Hovoríme, či upozorňujeme na dopady zmeny klímy už dlho – naposledy v pondelok na diskusii v Cvernovke. Tu som si pri mojej prezentácii „požičala z internetu“ fotku zaplavenej ulice. V ďalších prezentáciách už budem “smelo” môcť vychádzať z domácich zdrojov, teda z fotografií z bratislavských ulíc. Včera v Rači zaznamenala meteostanica až cez 60 litrov na meter štvorcový. Medzi 17:20 až 17:50 napršalo až 41 mm.
Čo je príčinou, že sme svedkami stále častejších extrémnych zrážok? Hlavnou príčinou tohto nie veľmi vítaného trendu je stále vyšší obsah vodnej pary v zemskej atmosfére, ktorý rastie ako následok zvyšovanie priemernej globálnej teploty atmosféry a povrchu oceánov. Čiže jednoducho povedané – zvýšenou teplotou sa zvyšuje aj výpar so zemského povrchu a v prípade vegetácie je to kombinovaný výpar s procesom dýchania.
S nadsázkou môžem povedať, že sa asi najprv čudovali sa aj v iných mestách – ale potom to prijali ako nezmieriteľný fakt, na ktorý je potrebné sa pripraviť. Takýmto procesom prešla napríklad Kodaň, kedy po 2 záplavách spôsobených extrémnou zrážkou v roku 2012 prijala Cloudburst strategy, ktorá sa ale priamo premieta aj do územného plánu. Nejedná sa teda o x-tú stratégiu v poradí, ale táto sa už pretavila do konkrétnych projektov , z ktorých sú už aj nes viaceré zrealizované , ako celá štvrť a námestie Tåsinge Square, ktoré sa chápe ako “prvé námestie prispôsobené na zmenu klímy”
Známe sú aj tzv . water plaza – viac v texte dole nižšie ako príklad z Rotterdamu. Známa je štvrť Augustenborg v švédskom Malmo – kde po záplavách zo zrážok pretvorili celú štvrť a problém takto úspešne vyriešili
Máme teda z čoho čerpať – skúsenosti okolo nás sú niektoré z opatrení, ktorými môžeme do maximálne možnej miery zamedziť stavu, aký sme mali tu včera sú nasledovné:
- Vegetačné strechy (zadržia veľký úhrn zrážok, odhadom 80%). Porovnanie „klasickej“ strechy s vegetačnou nielenže poukazuje na značné celkové zníženie odtoku, ale aj rozdiely v jeho distribúcii, kedy pri intenzívnej zrážkovej činnosti je odtok z vegetačnej strechy posunutý až ku koncu samotného „dažďa“.
- Zvyšovanie podielu zelene a stromov
- využívanie priepustných a polopriepustných povrchov, respektíve zamedzenie ďalšej zástavby a „znepriepustňovaniu“ povrchov (materiálových možností, napr. odstránenie nepriepustného asfaltu za mlatový povrch – ako napr. v Brne na Špilberku
- Innfiltračné pásy, dažďové záhrady, plošné vsakovanie, vsakovacie prielahy, rigoly , vsakovacie nádrže a pod.
Dažďové záhrady, vsakovacie a retenčné plochy sa osobitne využívajú v priestorovo obmedzených miestach (napr. pri vsaku zrážkovej vody v rámci komunikácií, alebo v silne urbanizovanom prostredí). Plošné vsakovacie zariadenia a vsakovacie prielahy sú plytké povrchové vsakovacie zariadenia so zatrávnenou, resp. vysadenou humusovou vrstvou. Vsakovacia ryha je vyhĺbené líniové vsakovacie zariadenie vyplnené priepustným štrkovým materiálom, s retenciou a vsakovaním do priepustnejších pôdnych a horninových vrstiev. Vsakovacia nádrž je objekt s výraznou retenčnou funkciou spolu so vsakovaním cez zatrávnenú/vysadenú humusovú vrstvu.
- Zberné jazierka a iné retenčné plochy
Jazierka a iné malé vodné plochy v sídelnom prostredí napomáhajú vytvárať príjemnú mikroklímu a atraktívne prostredie pre ľudí v priamom kontakte s vodou. Za osobitne výhodné sa dajú považovať tie vodné prvky, ktoré využívajú zachytenú zrážkovú vodu, resp. vodné plochy ktoré zároveň aj slúžia na zachytávanie zrážkovej vody, alebo slúžia na dočasné zachytenie extrémnej zrážky. Príkladom môže byť takéto jazierko v Brne Nový Lískovec. Kde sú zvedené zrážkové vody z 3 panelových domov
- terénne modelácie s cieľom zachytiť a spomaliť zrážkovú vodu
Tieto je možné realizovať v trávnatých plochách vo verejnej zeleni (foto nižšie). Za mimoriadne dôležité je umožniť vsak zo spevnenej plochy do plochy zelenej. V súčasnosti je prekážkou obrubník, zlé vyspádovanie spevnenej plochy, resp. plocha zelene je vyššej úrovni ako spevnená plocha, čím dochádza k zanášaniu a vyplavovaniu častí zeminy na chodník resp. komunikáciu, nakoľko preschnutá a zhutnená pôda (ku ktorej prispievame aj skosením trávnika v letných mesiacoch) nemá dostatočne retenčnú schopnosť
Príklad – ako riešiť extrémne zrážky – Water Plaza Rotterdam
Hlavným cieľom „vodných námestí (water plazas)“ je mať pod kontrolou intenzívnu búrkovú činnosť, osobitne pri extrémnych zrážkach a tak ochrániť pred lokálnymi pluviálnymi záplavami okolitú infraštruktúru a budovy. Mimo tohto obdobia môžu tzv. “vodné námestia“ plniť spoločenskú, zhromažďovaciu, rekreačnú či športovú funkciu ako akékoľvek iné verejné priestranstvo. Príkladom môže byť Water Plaza v Rotterdame (navrhnutá miestnym rotterdamským architektonickým štúdiom DeUrbanisten, , zaoberajúcim sa pri svojej tvorbe úpravou verejných priestranstiev s aplikovaním princípov udržateľného hospodárenia so zrážkovými vodami.
„Vodné námestie“ v Rotterdame by sme mohli rozdeliť na dve hlavné časti: na časť určenú na šport a na ihrisko s terénnym modeláciami, ktoré sú zároveň aj retenčnými nádržami. Športovisko je umiestnené 1m pod terénom a vstup naň je umožnený prostredníctvom schodov, ktoré zároveň môžu slúžiť ak prípadné hľadisko pre divákov, sledujúcich tu odohrávajúce sa športové zápasy. Ihrisko s terénnymi modeláciami poskytuje priestor na piknikovanie a rozličné hry pre deti.
Počas intenzívnych lejakov, kedy spadne extrémne množstvo zrážok sa postupne budú napĺňať vodou jednotlivé časti „vodného námestia“ . Celkovo je námestie dimenzované na retenciu (zadržanie) 1000m3 zrážkovej vody. V čase „dažďa“ sa tu vytvoria potôčiky, ako aj malé ostrovy a iné zákutia, ktoré môžu lákať deti na hru s vodou.
Objem zrážkovej vody je tu možné ponechať až do upadnutia hrozby lokálnych povodní. Vtedy sa akumulovaná zrážková voda postupne vypustí do najbližšieho vodného recipientu.
Foto: Water Plaza Rotterdam (autor: Zuzana Hudeková)
Foto: Water Plaza Rotterdam (autor: Zuzana Hudeková)
Foto: Vysvetľujúce informácie k systému napĺňania jednotlivých retenčných bazénov zrážkovou vodou Water Plaza Rotterdam (autor: Zuzana Hudeková)
